Byť či nebyť kreatívny? Ako to máte v živote a v práci vy? Myslíte si, že vám chýba tvorivosť? Omyl. Súčasná doba prináša mnoho zmien, na ktoré môžeme nazerať inak, než sme zvyknutí. A práve v tom nám kreativita pomáha. 

Americký spisovateľ Daniel Pink vo svojej knihe Úplne nová mysl (Proč budoucnost patří pravým hemisférám) píše, že sme sa posunuli od farmárov (poľnohospodársky vek), cez robotníkov (priemyselný vek) a vedomostných pracovníkov (informačný vek) až  k tvorcom (konceptuálny vek).

Súčasná doba si pýta inovátorov

Robotník v 19. storočí potreboval fyzickú silu a manuálne zručnosti. V 20. storočí dominovali analytické a logické schopnosti. V 21. storočí sa konečne začalo fandiť schopnostiam pravej mozgovej hemisféry. Niežeby boli ostatné schopnosti menej dôležité, ale táto doba si vyslovene pýta inovátorov a tvorcov, ktorí sú empatickí a schopní vidieť celok i súvislosti.

V časoch, keď som prednášala študentom na Univerzite Komenského v Bratislave, som sa ich často pýtala: „Kto z vás sa považuje za tvorivého?“ Obvykle sa spomedzi 25 ľudí v triede zdvihla jedna až dve ruky. Nie je to veľa. 

Mnohí z nás sme pritom ako malé deti boli schopní vytvoriť z bežných vecí niečo hravé a nové – zo stola hrad alebo z metly vesmírnu raketu. Ako je možné, že už dvadsať roční ľudia sa dnes nepovažujú za kreatívnych? 

Sloboda je pre kreativitu dôležitá

Akoby sme z kreativity „vyrástli.“ Škola nás doslova odnaučila byť tvorivými. Prečo? V prvom rade sa bojíme zlyhania. Chyby a nevedomosti sa predsa trestajú zlými známkami. A rodičia často venujú viac pozornosti zlým známkam, než tým dobrým. Podľa prieskumu amerického Gallup Institute až pre 77% rodičov je dôležité, ako sú hodnotené ich deti v škole. 

Počas školskej dochádzky strácame slobodu vyjadriť sa. Učili sme sa poslúchať, lebo pred sto rokmi škola učila tri kľúčové schopnosti – poslušnosť, usilovnosť a učenie sa vymysleného a za tých posledných sto rokov sa toho veľa nezmenilo. Pre schopnosť nadchnúť sa, tvoriť, prevziať iniciatívu a nečakať, že nám niekto „nadiktuje“ ako majú veci byť, existuje len veľmi málo predmetov. 

Porovnávanie brzdí tvorivosť

Porovnávame sa. Dnes nám stačí zapnúť mobil a vidíme, ako niekto robí so svojím nápadom niečo výnimočné. Povieme si: „To by som nedokázal/a“. Kreativita však neznamená len výnimočný umelecký talent, či ideu, ktorá zmení svet. Aj malé problémy si vyžadujú tvorivý prístup, aby sme sa mohli pohnúť z miesta.

Naša spoločnosť je však nastavená na úspech. Nikto nechce zlyhať a už vôbec nie pred očami iných. Tvorivosť je však práve o chybách. Veľa vecí sa najskôr musí nepodariť, aby sa niečo podarilo poriadne. V škole sa tiež učíme, že na všetko musí existovať nejaká „správna“ odpoveď. Obvykle jedna jediná. To nás neskutočne limituje v samostatnom  rozmýšľaní. A potom aj v konaní a tvorení. 

Pýtajte sa zvedavé otázky

Ako by sa to dalo urobiť inak? Čo sa vďaka tomu podarí? Koho týmto môžem ovplyvniť? Ako by ma to mohlo baviť viac? Často sa nám stáva, že malé súvislosti sú nám dokonale jasné, no širší rozmer nám uniká. Veď nie nadarmo sa hovorí, že pre stromy nevidíme les.

Keď sú nám kladené dookola tie isté stereotypné otázky, na ktoré vieme okamžite odpoveď, myseľ ide na autopilota. Keď poznám odpoveď, už je to niekde vymyslené. Nie je to nové. Až zvedavé otázky, na ktoré neexistuje jednoznačná odpoveď, oživujú tvorivosť a prinášajú niečo nové. 

Aj zmena je tvorivá

Zmena je dnes čoraz viac jedinou konštantou v živote. Je úžasné, že máme možnosť meniť a aktívne tvoriť veci okolo seba. Prípadne sa môžeme pasívne posúvať životom. Aby to bola naša cesta, nemôže byť dopredu vyšliapaná. Potrebujeme na ňu poriadny krovinorez. Pestovanie kreativity by malo byť súčasťou nášho životného štýlu. Dizajnujte si preto život podľa seba. 

Tvorivosť generuje zisk

Kreativita ľudí je v súčasnosti najsilnejšia konkurenčná výhoda, akú firmy môžu mať. Vystihuje to aj slogan – Inovuj alebo umri. Firma je dnes buď rýchla alebo mŕtva. Ak hovoríme o rýchlosti, máme na mysli generovanie nápadov, riešení, ideí, vízií a hodnôt, na ktoré sa nepráši na firemnej nástenke, ale ich ľudia reálne žijú aj v praxi.

Ak chcú firmy rásť a byť úspešné, potrebujú ľudí, ktorí dokážu tvorivo myslieť, konať, nachádzajú riešenia a inovácie. Tým pádom menia realitu, ktorá je „daná“. 

Ako nechať svoju tvorivosť znovu „vyrásť“?

Skúste sa inšpirovať 3 tipmi, ako podporiť svoju kreativitu, aby sa stala súčasťou vášho každodenného života: 

• Zapisujte si nápady 

Väčšina nápadov sa nám v hlave objaví na toalete, v kúpeľni, pri prechádzke so psom. V práci, keď je hlava zahltená množstvom informácií, nám napadne asi iba 4 až 5% nápadov. Preto si svoje nápady zapisujte, aby sa vám spolu s hlavou „nevyvetrali“ aj tie.

• Tvorivosti pomáha aj neuroplasticita mozgu 

Je dokázané, že náš mozog je schopný vytvárať nové neurónové prepojenia – nové cestičky, kadiaľ posiela impulzy a ovplyvňuje naše konanie. Už len také umývanie si zubov s kefkou v opačnej ruke, či cesta domov inou trasou nám pomáha prepnúť vychodené cestičky v hlave na nové. Takže skúšajte nové veci alebo ich robte inak.

• Tvorivosť je spojená s našimi prirodzenými rytmami

Potrebujeme dobre vydýchnuť, aby sme sa vedeli poriadne nadýchnuť. Oddych potrebujeme, aby sme mohli byť plnohodnotne aktívni. Stačí zostať v tichu bez televízora, mobilu, rozhovorov a všetkých rušivých šumov, ktoré sú stále okolo nás.  

Zmeňte činnosti. Keď ste dlho sedeli pred počítačom, choďte si dať prechádzku. Keď ste pracovali s číslami, choďte sa pre zmenu porozprávať s kolegom osobne. Striedajte analytické činnosti s tvorivými ako sú tanec, varenie, meditácia, hra s malými deťmi či domácimi miláčikmi.

Cítime, ako nás rutina ubíja a vyčerpáva. Stereotyp všedného života je ako „čierna diera“, do ktorej často padáme. Tvorivosť je veľmi oslobodzujúca a dodáva nám energiu. Umožňuje našej mysli „nadýchnuť“ sa a nazerať na veci okolo nás inak. 

Ľudia neprestávajú tvoriť preto, lebo sú starí, ale starnú, lebo prestávajú pristupovať k životu tvorivo. Viete, čo o tvorivosti hovoril Picasso? „Všetky deti sú umelci. Výzva je v tom, ako zostať umelcom, keď zostarneme.“